Kapitola 1. - Chlapec, ktorý prežil

30. ledna 2008 v 18:30
Pán a pani Dursleyovci z privátnej cesty číslo 4 s potešením o sebe tvrdili, že sú úplne normálny, no ďakujem pekne. Boli tými poslednými, od ktorých by niekto očakával, že sa zapletú do voľačoho zvláštneho čo tajuplného, pretože také čosi považovali jednoducho za vylúčené.
Pán Dursley bol riaditeľom spoločnosti Vrtamex, ktorá vyrába vŕtačky. Bol to veľký, tučný muž takmer bez krku, no s obrovskými fúzmi. Pani Dursleyová bola zase chudá blondína s dvakrát takým dlhým krkom, ako je bežné, čo bolo v jej prípade ohromne praktické - veľkú časť svojho voľného času totiž trávila tým, že ho naťahovala ponad záhradný plot a špehovala susedov. Dursleyovci mali malého syna, o ktorom boli presvedčený, že je to ten najúžasnejší chlapec na svete.
Dursleyovci mali všetko, čo chceli, mali však aj jedno tajomstvo a hrozne sa báli, aby sa neprezradilo. Keby sa totiž niekto dozvedel o Potterovcoch, asi by to neprežili. Paní Poterová bola sestrou pani Dursleyovej, no obe sa už niekoľko rokov nevideli, vlastne pani Dursleyová sa tvárila, že nijakú sestru nemá, pretože tá sestra, aj s tým svojím nepodareným mužom, boli natoľko nedursleyovskí, že horšie to už ani byť nemohlo. Dursleyovcov striasalo už len pri pomyslení na to, čo by povedali susedia, keby sa Potterovci objavili v ich ulici. Dursleyovci vedeli, že aj Potterovci majú malého syna, nikdy ho však nevideli. Ten chalan bol ďalším dôvodom, prečo sa s Potterovcami netúžili stretnúť, nechceli, aby sa Dudley s tým ich deckom stýkal.
Dursleyovci sa jedného dňa zobudili do pochmúrneho, sivého utorka, keď sa začína náš príbeh, no zamračená obloha ničím nenaznačovala, že po celej krajine sa budú diať čudné a tajuplné veci. Pán Dursley si práve uväzoval do práce svoju najvšednejšiu kravatu pohmkával si, zatiaľ čo pani Dursleyová pchala brániaceho sa a jačiaceho Dudleyho do detskej stoličky a veselo pri tom štebotala.
Ani jeden z nich si nevšimol veľkú, žltohnedú sovu, ktorá práve preletela popred ich okno.
O pol deviatej schytil pán Dursley svoju aktovku, pobozkal na líce pani Dursleyovú, pokúsil sa o to isté aj u Dudleyho, no netrafil, pretože toho sa práve zmocnil záchvat zúrivosti a začal hádzať o stenu ovsené vločky.
"Náš malý nezbedník," smial sa pán Dursley sa odchode. Nasadol do auta, a pomaly vycúval od domu číslo 4.
Na rohu ulice si po prvý raz všimol niečo podivne - mačku, ktorá čítala mapu. V prvom okamihu sa neuvedomil, čo vlastne videl - prudko otočil hlavu , aby sa pozrel ešte raz. Na rohu Privátnej cesty stála síce mačka, no po mape ani stopy. Čo mu to vôbec zišlo na um?
Musel to byť optický klam. Pán Dursley žmurkol a hľadel na mačku. Tá hľadela naňho
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Zdeněk Zdeněk | E-mail | Web | 30. ledna 2008 v 18:32 | Reagovat

Ahoj hlasuj pro Zdeňka tady► http://katka-mishmas.blog.cz/0801/sonb-2-kolo ! předem díky jo a mimochodem máš překrásnej blog!!!!!!!!!!!!!

Sry za reklamu!

2 ginnouš ginnouš | Web | 30. ledna 2008 v 22:46 | Reagovat

Ahojky jo klidně spřátelím

3 Ginny Potter Ginny Potter | E-mail | Web | 31. ledna 2008 v 12:55 | Reagovat

tak ja si ťa teda pridám..díík :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama